Jozef Gregor Tajovský - význam diela

Jozef Gregor Tajovský sa narodil v Tajove pri Banskej Bystrici ako Jozef Gregor. Podľa svojej rodnej obce k svojmu menu a priezvisku si pridal druhé umelecké priezvisko Tajovský. Pochádzal z rodiny remeselníka a hutníckeho dozorcu. Vyrastal však u starého otca Štefana Grešku, hutníckeho robotníka a domkára. Jeho rodisko Tajov sa podpísalo pod jeho národnú uvedomelosť, čo mu pomohlo pri zblížení sa s banskobystrickými národovcami. Národné presvedčenie bolo neskôr dôvodom na časté striedanie učiteľských miest, keďže bolo prameňom nezhôd s cirkevnou a štátnou vrchnosťou. Počas štúdií v Prahe sa stal členom spolku Detvan a zblížil sa s hlasistami a českými realistami. Prebúdzal národné povedomie dedinského a robotníckeho ľudu, sústredil sa najmä na odhaľovanie jeho zlého sociálneho postavenia, študoval jeho život, piesne, obyčaje, porekadlá, jazyk a z neho čerpal hlavnú tematiku vo svojej prozaickej i dramatickej tvorbe.

Prínos pre literatúru

Jozef Gregor Tajovský je významný realistický spisovateľ. Od vstupu do literárneho života nachádzal cestu k slovenskému ľudu, k jeho kultúre, s veľkou pozornosťou si všímal jeho život, odkrýval jeho mravné hodnoty, ale i otvorene písal o necnostiach a biedach, ktoré náš ľud, či z viny cudzích, či vlastných panských vrstiev, alebo z viny jednotlivcov, stíhali. A tých bied nebolo málo. Patrilo k nim opilstvo, honba za majetkom, popanšťovanie, pasivita, národná vlažnosť. Napriek tomu dával Tajovský najavo, že chudobní ľudia sú mravnejší ako bohatí, že sú „tajnými boháčmi“, vedia sa rozhodovať pre ľudské dobro. Tajovský vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života: starého otca v spomienkovej próze Do konca, úbohého sluhu Maca Mlieča, statočnú Mamku Pôstkovú, obetavú matku v próze Horký chlieb, do krajnej núdze zahnaného dedinského bedára z črty Na chlieb. Súčasne Tajovský pobadal, že existuje spoločenské napätie, že z ľudu vyrastajú postavy odporujúce sociálnej nespravodlivosti. Vedel zachytiť realitu nielen pravdivo a kriticky, ale aj so zmyslom pre humorné situácie. Bol autorom úsmevných postojov, no aj autorom krátkych o vážnych mravných a spoločenských konfliktoch, dramatik našich národných dejín, spisovateľ kárajúci, no vždy láskavý i v slovách varovných.

Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu, pričom veľký dôraz kladie na sociálne témy; ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho diela sú spojené s aktuálnymi politickými a sociálnymi problémami, pričom okrem kritiky využíval často i humorné ladenie príbehov. Tie zasadzoval najmä do dedinského či malomestského prostredia, kde vynikla jeho schopnosť humorného opisu prostých ľudí a ich každodenných problémov, no tiež vyzdvihuje potrebu ich nápravy. Hojne využíva všetky aspekty ľudového jazyka. V jeho tvorbe dominuje poviedka, dráma, pomenej písal črty, fejtóny a novely. Príležitostne písal medailóny alebo nekrológy, ale aj politické články.

Jozef Gregor Tajovský

Jozef Gregor Tajovský vrúcne miloval svoj rodný kraj – Slovensko a jeho ľud, mal dobrý vzťah k bratskému českému národu, bol účastníkom boja za vznik spoločného česko-slovenského štátu, ako slovenský vlastenec odmietol nacionalizmus a fašizmus. Svet, ktorý vo svojom diele predstavil, patrí minulosti ale Jozef Gregor Tajovský a jeho dielo patrí prítomnosti, lebo o ňom vyslovilo pravdu, podloženú hlbokým sociálnym cítením a láskou k človeku.

Prvý významnejší pamätník o živote a diele Jozefa Gregora Tajovského bol vytvorený v roku 1968. Slávnostné otvorenie Pamätného domu Jozefa Gregora Tajovského sa udialo 19.mája 1968 za veľkej účasti nielen občanov Tajovskej doliny ale aj z celého Slovenska a zástupcov Matice slovenskej, Zväzu spisovateľov a štátnych úradov z Banskej Bystrice. Veľkú zásluhu na tom mal bývalý učiteľ v Tajove Jozef Šebo, Vlastivedné múzeum v Banskej Bystrici a Výstavnictvo z Bratislavy. V roku 1981 boli expozície v Pamätnom dome zrekonštruované s tým, že sa vyčlenil priestor aj pre Hanu Gregorovú, manželku Tajovského.

Jozef Gregor Tajovský je pochovaný v cintoríne v Tajove, kde má vybudovaný náhrobný kameň, ktorý umelecky stvárnil v roku 1961 Ing. arch. Štefan Belohradský. Náhrobný pamätník, v ktorom sú zahrnuté aj hroby starých rodičov Tajovského, brata Emila s manželkou Zuzanou a uložená je v ňom aj urna manželky Hany Gregorovej, má v priečelí reliéf dedinčana, ktorý hľadí na rozkvitnutý bodliak. Ten pripomína život našich chudobných predkov !